História budov GJK a zázemie Trnavy
Trnava bola a je silným regionálnym kultúrnym centrom s bohatou históriou. Dnes je sídlom Trnavského samosprávneho kraja s rozvetveným kultúrnym zázemím (Západoslovenské múzeum, Divadlo Jána Palárika, Spolok sv. Vojtecha, tri univerzity, medzinárodné akcie: Dobrofest, spevácka súťaž M. Schneidera-Trnavského, Trnavské organové dní a pod.). Medzi trnavské prvenstvá na Slovensku patrí prvé udelenie výsad slobodného kráľovského mesta (1238) a spustenie prvej trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy (1846). Z umelecko-historického hľadiska zaznamenala Trnava svoje vrcholy v období stredoveku (jedno z najzachovalejších mestských opevnení; kostoly sv. Mikuláša a sv. Heleny) a v období baroka v 17. – 18. storočí (existencia Trnavskej univerzity 1635 – 1777, komplex univerzitných budov s chrámom sv. Jána Krstiteľa; kostoly sv. Trojice, sv. Anny atď.). Pre unikátnosť, kvalitu a zachovalosť pamiatkového fondu bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (1987). Pre množstvo kostolov a sídlo cirkevnej vrchnosti dostalo mesto prezývku „malý Rím“. Galéria Jána Koniarka v Trnave spolu so Záhorskou galériou v Senici a Galériou súčasných maďarských umelcov v Dunajskej Strede vytvára potrebné zázemie pre rozvoj výtvarnej kultúry v regióne. Dôležitú úlohu v povojnovom období zohrali aj Piešťany (Socha piešťanských parkov 1967 – 1970; Medzinárodné maliarske sympózium v Moravanoch nad Váhom (od 1967 – najstaršie dodnes existujúce na Slovensku). Z trnavského kraja pochádza aj celý rad významných slovenských umelcov 20. storočia (J. Koniarek, F. Štefunko, C. Majerník, F. Reichentál, E. Špitz, A. Klimo, J. Koller, A.Cepka a ďalší).
Synagóga – Centrum súčasného umenia
v kontexte židovskej histórie v Trnave
Zmienky o židovskej komunite v Trnave nachádzame od roku 1340. V roku 1494 tu boli Židia obvinení z rituálnej vraždy a ako dôsledok bolo 14 z nich upálených. Ostatní boli vykázaní z mesta. Južná brána, ktorou mesto opustili, bola zamurovaná. Zákaz mestskej rady založiť židovskú komunitu v Trnave potvrdil cisár Ferdinand I. (v roku 1533) a neskôr, v roku 1686 i Leopold I. Jozef II. v roku 1783 tento rozsudok zrušil a v priebehu 19. storočia sa židovská komunita v Trnave rozrástla natoľko, že v roku 1855 sa rabín Simon Sidon rozhodol presťahovať z Cífera do Trnavy. V roku 1891 sa začala stavať neologická synagóga podľa návrhu viedenského architekta Jakuba Gertnera na Halenárskej ulici č.2. Ako synagóga status quo ante bola táto budova bazilikálneho typu dokončená a sprístupnená pre svojich veriacich v roku 1897. Ide o ojedinelý sakrálny priestor trojloďovej baziliky s pravouhlým uzáverom a dvomi vežami na priečelí v štýle orientálno-historizujúcej architektúry (1891 – 1897). Počas druhej svetovej vojny počas holokaustu bolo okolo 3000 Židov z Trnavy odvedených, mnohí utiekli a židovská komunita prestala existovať. V súčasnosti sa na empore synagógy nachádza stála expozícia judaík zo zbierok židovskej obce a Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave. Pred synagógou sa nachádza pamätník obetiam holokaustu, ktorý postavili po 2. svetovej vojne podľa návrhu architekta Artura Szalatanaia-Slatinského. V roku 1950 získala túto budovu firma, ktorá ju využívala ako sklad pre drobný tovar a do interiéru vstavala 5 poschodí a nákladný výťah. V roku 1978 bola synagóga navrhnutá na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2276/0). V roku 1986 budovu poškodil požiar. V rokoch 1993-94 Galéria Jána Koniarka objekt čiastočne zrekonštruovala pre výstavné účely. Prezentácii súčasného umenia slúži od júna 1994 ako Synagóga – Centrum súčasného umenia. Konajú sa tu výstavné projekty, ktoré často reflektujú historickú pamäť objektu a jeho genius loci. Preferujú sa priestorové formy súčasného umenia a nové médiá (objekty, inštalácie, videoinštalácie, interaktívne projekty a pod.).V bývalej synagóge sa usporadúvajú aj početné komorné koncerty či prednášky.
Synagóga – Centrum súčasného umenia
|
interiér synagógy
|
synagóga GJK
|
interiér galerijnej synagógy v minulosti
|
Kopplova vila
Areál vily sa nachádza na Zelenom kríčku č.3 v Trnave. Objekt je situovaný na konci Mestskej pamiatkovej rezervácie Trnava, tesne za opevňovacím systémom hradieb. Ide o pôvodne neskoroklasicistickú architektúru s významnou prestavbou v rokoch 1910 – 1911 od neznámeho architekta pre rodinu trnavského podnikateľa Koppla. Objekt v tvare prísmena L je poschodový, s mansardovou strechou. Na poschodie vedie vstupná hala s monumentálnym schodiskom a dreveným obložením. Na prvom poschodí sa nachádza päť priechodných miestnosti s prvou ústrednou sálou, ktorá má vyšší strop a tri vysoké polkrúhové okná.
V 20. storočí slúžila ako materská škôlka aj neskôr pre Ústav národného zdravia. V rokoch 1990-93 prebehla čiastočná rekonštrukcia Kopplovej vily pre výstavné a kancelárske potreby galérie. Prvá výstava sa uskutočnila v máji 1994. V rokoch 2001-2002 podľa návrhu Ing.arch. Zuzany Nádaskej PhD., bolo postavené Nové krídlo Kopplovej vily pre účely stálej expozície Jána Koniarka (otvorenie v júni 2002). Ide o poschodovú železobetónovú konštrukciu s veľkými skelenenými plochami, ktorá sa výškovo napojila na pôvodnú Kopplovu vilu. Od roku 2007 sú tu inštalované dve stale expozície galérie: Sochár Ján Koniarek a Klenoty domova. Sporadicky sa v tomto priestore odohrávajú koncerty vážnej a džezovej hudby a iné kultúrne aktivity.
Kopplova vila GJK
|