Sochár Ján Koniarek
Zakladateľ moderného slovenského sochárstva
Busty J. Koniarka (v popredí) a jeho otca
V krídle Kopplovej vily GJK boli vo štvrtok 22. novembra 2007 otvorené dve nové expozície galérie. Atypické architektonické a výstavné riešenie budovy (farebné pozadia, texty, priestorové členenie a osvetlenie) vytvára zaujímavý podklad pre nové vnímanie a čítanie vývoja slovenského umenia na vybranom profile diel. Expozície takéhoto zamerania tak vytvoria novú muzeálnu platformu a prirodzenú protiváhu galerijnej výstavnej stratégií, ktorá sa programovo sústreďuje na prezentáciu súčasnej vizuálnej kultúry . Týmto galéria sleduje posilnenie svojho imidžu zbierkotvornej a pamäťovej inštitúcie a približuje sa čo najširšiemu spektru návštevníkov.
Výstavné priestory
Na prízemí sa nachádza obnovená expozícia pod názvom Ján Koniarek – zakladateľ moderného slovenského sochárstva. Vystavené exponáty predstavujú kľúčové momenty komornej a monumentálnej tvorby Koniarka (1878 Voderady - 1952 Trnava), celú vývojovú líniu od post-rodinovskej modelácie ku klasickej figurácii a národne orientovanej tvorbe.
Ide o chronologický prierez autorovou tvorbou v rokoch 1905 – 1949, teda od srbského obdobia (Portrét umelcovho otca, 1905) až po posledne datované dielo Sediaci L. N. Tolstoj (1949). V expozícii nájdeme vrcholné práce komorného charakteru (Hlava Jána Krstiteľa, 1906-12; Pijúci muž, 1930-35), sochárske diela, venované vojnovej tematike (Pro patria, 1914-18; Hlas povstania, 1944-45), portréty osobností ( Hlava Karola Kuzmányho, 1931; Andrej Hlinka, 1939-40) a návrhy na monumentálne realizácie (Návrh na Pomník padlým v 1. svet. vojne, 1927-29, Model pomníka Antona Bernoláka, 1936-37; štúdie pre železničnú stanicu v Bratislave, 1939-41).
Prierez Koniarkovou tvorbou dopĺňajú dva citáty (samotného Koniarka a Karola Vaculíka) a biografické údaje autora. Celkovú atmosféru expozície dotvára niekoľko závesných obrazov, s motívmi starej Trnavy, ktoré poskytnú lepšiu predstavu o prostredí, v ktorom autor žil a tvoril.
Zámerom galérie je v krátkom čase realizovať plne hmatovú expozíciu s brailovým písmom, aby dotyky a ohmatávanie sôch umožnili intenzívnejší zážitok nielen detskému či nevidiacemu návštevníkovi, ale i odbornej verejnosti či študentom umenia.
