Ide o ranné Ondakovo dielo z počiatočnej etapy jeho tvorby 90. rokov minulého storočia, ktoré odštartovalo jeho kariéru. V staršej vitríne je umiestnených niekoľko kultúrnych „vzoriek“ – titulov kníh z estetiky a dejín umenia, naložených vo formaldehyde.

Autor kriticky reflektuje úlohu kultúrnej pamäte, konzervovania informácií a predstavenia osudu moderného umenia v podobe archívu „mŕtvych ideí“. Podobný princíp zapustenia literatúry v sklenených medicínskych nádobách použil Ondak aj v iných prácach, napr. Zázračné dieťa (1993; PGU Žilina), či Extended Sleep (1996; Ludwig Museum Budapešť).

V priebehu 90. rokov rozvíjal túto myšlienku  skreslenej pamäte, kultúrnych vrstiev aj inštitucionálnej kritiky  v polohe „archeologických“ vzoriek prezentácie (Expozícia ZU Varšava, 1998; Múzeum/sklad NG Praha,1999; Cez očnú šošovku, Ludwig múzeum Budapešť, 2000). Ide o víťazné dielo prvej výročnej výstavy Sorosovho centrá súčasného umenia v Bratislave, ktorá sa uskutočnila v GJK Trnava a práca následne bola venovaná do galerijných zbierok.

Vlado Beskid