Nahrávam Udalosti

« Všetky Udalosti

Complicity in the Making

11. novembra 2021 @ 8:00 - 30. januára 2022 @ 17:00

slovensko-chorvátska výstava Complicity in the Making v Galérii Jána Koniarka v Trnave od Petry Feriancovej a Marka Tadića

Podrobnosti

Začiatok:
11. novembra 2021 @ 8:00
Koniec:
30 januára @ 17:00
Udalosť Kategórie:
, ,

Výstava Complicity in the Making ukazuje dialóg slovenskej autorky Petry Feriancovej a chorvátskeho umelca Marka Tadića. Pod rukami kurátorky Branky Benčić vznikla expozícia ukazujúca silu priestoru, ktorý spája konšteláciu formálnych prvkov priestorovej konštrukcie, nájdené objekty, obrázky a filmy. 

Výstava je konštrukciou, ktorá sa neustále rozvíja, rovnako ako séria zážitkov oscilujúcich medzi rôznymi podmienkami.

autori: Petra Feriancová a Marko Tadić

kurátorka: Branka Benčić

Výstava Complicity in the Making (Spolupráca na tvorbe) je vnímaná ako gesto pohostinnosti. Nenavrhuje len výstavný dialóg medzi dielami dvoch umelcov – Petry Feriancovej a Marka Tadića, ale je predstavená ako možná spolupráca navrhnutá s cieľom rozšíriť myšlienky, metodológiu, atmosféru a spoločné záujmy v rámci procesov a štruktúr, ktoré ich tvoria. „Divák je pred vystavovaním držaný v stave nevedomosti o procese výroby jeho vzhľadu a o skutočnosti, ktorú skrýva,“ tvrdí Jacques Ranciere v knihe Emancipovaný divák[1]. Zatiaľ čo sa umelecké gestá zameriavajú na skúmanie priestorových vzťahov a interakcií medzi objektmi a subjektmi, podľa Celine Condorelli „štruktúry nie sú tvarom vecí, ale sú základnými princípmi toho, ako sa veci javia.“

Výstava je vnímaná skôr ako situácia, ktorá obýva priestor, a ktorá zároveň spája konšteláciu formálnych prvkov priestorovej konštrukcie, nájdených predmetov, obrazov a filmu, pozývajúc pozorovateľa k spájaniu rôznych naratívov fragmentového celku. Výstava je konštrukcia, ktorá sa neustále rozvíja – ako séria zážitkov oscilujúcich medzi rôznymi podmienkami. V tomto zmysle sú vystavené diela vnímané ako séria vzájomných vzťahov a trhlín prepletených v ich dočasnom prostredí. Podčiarkujúc viditeľnosť architektonických prvkov, modulov, súborov konštrukcií a rekvizít ako nosičov a podporných štruktúr, artikuluje Marko Tadić spolu s Petrou Feriancovou výstavný priestor, jeho dočasnosť, efemérnosť a jeho plynulý, takmer performatívny charakter pohybu priestorom.

 

Výstava je vytváraná ako fragmentárna štruktúra; konštelácia, ktorá sa rozvíja okolo Udalostí, ktoré majú byť zabudnuté – teda experimentálneho animovaného filmu Marka Tadića vytvoreného z archívu nájdených obrázkov a sérií usporiadaných objektov Manuálov vytvárania zmyslov.

Marko Tadić ďalej skúma svoj dlhodobý záujem o odkaz modernizmu a aktualizáciu jeho utopického potenciálu. Jeho diela predstavujú pohľad do nedávnej histórie prostredníctvom vizuálneho rozprávania o zastaraných pozostatkoch a prvkoch vizuálneho umenia, architektúry či každodennej obrazotvornosti. Vytvárajú tiež nevšednú atmosféru zabudnutia a zvýrazňujú možnosti opätovného čítania vzťahu s minulosťou. Dekonštruuje a rekonštruuje modernistický slovník tým, že ho využíva ako výskumný mnohouholník. Popritom sa zaoberá minulosťou, kedy rôzne formy archívov využíva ako nástroje na pretvorenie histórie, ale zároveň vidí nové potenciálne konštrukcie. Pomocou nájdených obrazov a animačných techník na uvedenie rozprávania, ktoré osciluje medzi dokumentom a fikciou, rozvíja Tadić sériu strašidelných vizuálnych sekvencií. Bez ohľadu na médium možno jeho diela vnímať ako nepretržitú snahu iniciovať potenciálne nové začiatky, často stavajúce na ruinách minulých období. Preto Udalosti, ktoré majú byť zabudnuté pôsobia ako panoráma achronologického času pozastavená medzi históriou, spomienkou a budúcimi projekciami.

 

Na druhej strane jemné intervencie Petry Feriancovej majú za cieľ pretvárať vzťahy medzi umeleckými dielami, architektúrou a výstavným priestorom, pričom tieto sa formujú prostredníctvom nestabilných a dočasných stratégií improvizácie alebo rekonfigurácie. Takéto vzťahy pozostávajú z fragmentov existujúcich Petriných diel a častí scénografie jej výstavných inštálácií ako sú závesy, stoly, podstavce, jej uvažovanie o veľkosti a mierke, v kombinácii s rekvizitami z priestorov Synagógy – Centra súčasného umenia, v ktorom sa výstava nachádza. Ukazuje ich ako súbor provizórnych dialógov odzrkadľujúcich pozastavený význam.

Týmto spôsobom, vďaka rôznym médiám a materiálom (od fotografií/nájdených obrázkov, videa, inštalácii, až po objekty, nábytok, stavebný/konštrukčný materiál), rozvíja dialóg dve umelecké pozície, ktoré sa zaoberajú otázkami akumulácie, zbierania a vystavovania, štruktúrami, inštitúciami a kontextom, ktorý ich rámcuje. Zahrnutím stratégií spolupráce, spoluautorstva, privlastnením a pretváraním produkujú umelci nové situácie, kompozície a dialógy. Metodológia a vizuálny jazyk výstavy siahajúci od vizuálnych poznámok až po dokumentáciu, materialitu a náhodné zhromažďovanie subjektívnej interpretácie skúma a prekladá možnosti vizuálnej reprezentácie, ktorá reflektuje roztrieštenú štruktúru histórie, archívu, viditeľné a neviditeľné, priestorové a dočasné diskontinuity. Odvíjajúc prezentáciu od obrazov k objektom, inštalácia formuje atmosféru, ktorá odráža myšlienku neúplného a nedokončeného, pričom slúži ako zariadenie na vytvorenie nesúvislých vzťahov očakávania, gest a vyjednávania.

Dokumenty na stiahnutie

 

Tlačová správa Stiahnuť

Tlačová správa v anglickom jazyku  Stiahnuť