História

História GJK

Galéria Jána Koniarka bola založená v roku 1976 pod názvom Okresná galéria so sídlom v Trnave ako kultúrno-výchovné zariadenie okresnej pôsobnosti v oblasti výtvarnej kultúry.

V roku 100. výročia narodenia sochára Jána Koniarka – zakladateľa moderného slovenského sochárstva, bola premenovaná na Okresnú galériu Jána Koniarka (od 1984 len Galéria Jána Koniarka, ďalej GJK). Galéria prešla mnohými delimitáciami a od 1. 4. 2002 je jej zriaďovateľom Trnavský samosprávny kraj.

GJK dlhodobo nemala vlastné výstavné priestory, preto realizovala svoje výstavy v celom okrese v rôznych kultúrnych zariadeniach: v kultúrnych domoch, spoločenských a agitačných strediskách, v kinách, v divadle, vo výrobných podnikoch a pod. (Trnava, Piešťany, Hlohovec, Hrnčiarovce, Brestovany).

Jej výstavné potreby saturovali predovšetkým prenajaté priestory v Západoslovenskom múzeu v Trnave (1983 – 1991) a činnosť Malej galérie pre pracujúcich v Atómových elektrárňach v Jaslovských Bohuniciach (1981 – 1991).

Až po zmene spoločenských pomerov došlo k vytvoreniu vlastných expozičných a administratívnych priestorov GJK. V súčasnosti galéria vyvíja svoju činnosť v troch objektoch. Ide o Kopplovu vilu, nové krídlo pre stále expozície v areáli vily a v objekte pôvodnej synagógy.

Kopplova vila sa nachádza na Zelenom kríčku č. 3 a je hlavným administratívnym a expozičným centrom galérie. Po rekonštrukcii priestorov v rokoch 1990 – 1993 bola 7. mája 1992 slávnostne otvorená prvá výstava – Blažej Baláž: 1+1+1=1.

Dňa 14. júna 2002, v roku 50. výročia úmrtia J. Koniarka, bolo otvorené nové krídlo Kopplovej vily so stálou expozícou tvorby Jána Koniarka. Po renovácii nového krídla boli 22. novembra 2007 otvorené dve stále expozície Klenoty domova a Ján Koniarek.

Synagóga – Centrum súčasného umenia: po čiastočnej renovácii bola 25. júna 1994 spustená výstavná činnosť v bývalej synagóge na Halenárskej ul. č. 2, ktorú GJK získala už v roku 1981. Prvou prezentáciou bola výstava Cesta skupiny Untitled (P. Meluzin, V. Oravec, M. Pagáč, J. Želibská).

Galéria disponuje celkovo výstavnými priestormi s plochou 678,7 m2.

GJK a Trnava

Medzi trnavské prvenstvá na Slovensku patrí prvé udelenie výsad slobodného kráľovského mesta (1238) a spustenie prvej trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy (1846).

Z umelecko-historického hľadiska zaznamenala Trnava svoje vrcholy v období stredoveku (jedno z najzachovalejších mestských opevnení; kostoly sv. Mikuláša a sv. Heleny) a v období baroka v 17. – 18. storočí (existencia Trnavskej univerzity 1635 – 1777, komplex univerzitných budov s chrámom sv. Jána Krstiteľa; kostoly sv. Trojice, sv. Anny atď.).

Pre unikátnosť, kvalitu a zachovalosť pamiatkového fondu bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (1987). Pre množstvo kostolov a sídlo cirkevnej vrchnosti dostalo mesto prezývku „malý Rím“.

Galéria Jána Koniarka v Trnave spolu so Záhorskou galériou v Senici a Galériou súčasných maďarských umelcov v Dunajskej Strede vytvára potrebné zázemie pre rozvoj výtvarnej kultúry v regióne. Dôležitú úlohu v povojnovom období zohrali aj Piešťany (Socha piešťanských parkov 1967 – 1970; Medzinárodné maliarske sympózium v Moravanoch nad Váhom (od 1967 – najstaršie dodnes existujúce na Slovensku).

Z trnavského kraja pochádza aj celý rad významných slovenských umelcov 20. storočia (J. Koniarek, F. Štefunko, C. Majerník, F. Reichentál, E. Špitz, A. Klimo, J. Koller, A. Cepka a ďalší).

Kopplova Vila

 

Objekt v tvare prísmena L je poschodový, s mansardovou strechou. Na poschodie vedie vstupná hala s monumentálnym schodiskom a dreveným obložením. Na prvom poschodí sa nachádza päť priechodných miestnosti s prvou ústrednou sálou, ktorá má vyšší strop a tri vysoké polkruhové okná.

V 20. storočí slúžila ako materská škôlka aj neskôr pre Ústav národného zdravia.

V rokoch 1990-93 prebehla čiastočná rekonštrukcia Kopplovej vily pre výstavné a kancelárske potreby galérie. Prvá výstava sa uskutočnila v máji 1994.

Nové krídlo Kopplovej vily