Prejsť na menu | Prejsť na obsah



Monika Kubinská, Bohuš Kubinský: STORY

UMENIE AURY 3
intermediálny projekt

Autori, titul výstavy: Monika Kubinská, Bohuš Kubinský: STORY
Miesto konania: Galéria Jána Koniarka v Trnave, Synagóga – Centrum súčasného umenia, Halenárska 2, Trnava
Kurátorka: Jana Geržová
Trvanie výstavy: 11.10. – 5. 11. 1995 

Iris Szeghy - hudobná koncepcia (koláž dvoch skladieb pre hlas a pás: Psalm – Hommage a Rodin, Story 
Sigue von Osten - koncert významnej nemeckej sopranistky, v rámci ktorého odznela skladba I. Szeghy: Story. Projekt bol súčasťou: Bratislava European Electronic Computer Art and Music Project BEE 95 CAMP

FOTO: Martin Marenčin

velke_portfolio5

Intermediálny projekt Story bol pripravený pre unikátny výstavný priestor bývalej synagógy v Trnave ako tretie pokračovanie cyklu výstav Umenie aury. Projekt bol dôsledne pripravený ako inštalácia robená „in situ“, pre daný priestor a danú chvíľu, a priniesol bezprostredný, neopakovateľný a v istom zmysle i nereprodukovateľný zážitok. Mladí výtvarníci Monika a Bohuš Kubinskí (obidvaja nar. v roku 1966) v spolupráci s komponistkou Iris Szeghy (nar. 1956) vytvorili inštaláciu, ktorá je v kontexte celého cyklu výstav (polemika s tézou W. Benjamina o strate aury umeleckého diela) zaujímavým príspevkom do diskusie o podobách umenia 90. rokov predovšetkým v zmysle aktualizácie bezprostredných zmyslových zážitkov v procese jeho percepcie. Inštalácia Story vyvolala hlbokú fascináciu a napriek tomu, že po lekcii konceptuálneho umenia nemožno súčasnú tvorbu čítať bez intelektuálnej reflexie, význam oka a podiel videnia v percepcii istej časti súčasného umenia evidentne narastá. Nejde tu však o rehabilitáciu oka (zmyslového orgánu), ale o rehabilitáciu bezprostredného zmyslového zážitku, v ktorom zohráva stále väčšiu úlohu obnovujúca sa sila priameho výtvarného materiálu (tu predovšetkým dominantná masa vody a síra ako materiálový základ prezentovaného objektu). Je menej paradoxné a viac zákonité, že tieto ostrovy obnovujúcej sa priamej vizuality vznikajú ako reakcia na nové elektronické médiá, a to na pozadí pokračujúcej virtuálizácie (simulácie) súčasného sveta. Je rovnako zaujímavé, že táto tendencia sa často spája s veľmi špecifickými výstavnými priestormi (nefunkčné historické technické stavby alebo nevyužívané a odsvätené sakrálne priestory), ktoré svojou historickou zakotvenosťou a súčasne reálnou fyzickou prítomnosťou vytvárajú podmienky na obnovenie priameho, bezprostredného vnímania.

V projekte Story zohrali v tomto zmysle úlohu troch základných prvkov:
a) architektúra (ako existujúca fyzická stavba)
b) miesto (ako daný duchovný priestor)
c) vlastná umelecká stratégia (idea realizovaná prostredníctvom samotného materiálu umenia).

Architektúra a miesto – trnavská synagóga je súčasne storočnou stavbou (1891) a kultovým miestom, ktoré v sebe nesie výraznú stopu ľudskej pamäti, a to rovnako v doslovnom význame historickej architektúry, ako aj v zmysle metaforickom (dlhé a pohnuté dejiny samotného židovstva). Genius loci – duch miesta je tu nezmazateľne prítomný a energia tohto priestoru je istým druhom aury – duchovného vyžarovania. Odvolanie sa na Benjamina i polemika s ním však nemôže byť interpretovaná ako jednoduchá rovnica. Aura umeleckej inštalácie robenej „in situ“ nie je priamym odpočtom z energie priestoru (synagógy). Práve súčasná umelecká stratégia a predovšetkým vlastný materiál umenia (ako médium súčasnosti) uvoľnili v projekte Story obrovskú potenciu, ktorá rozkolísala jasne definované hranice medzi reálnou prítomnosťou stavby, duchovnou potenciou miesta a umeleckou fikciou. Interiér synagógy vymedzený obvodovými múrmi, fixovaný dlažbou a strešnou konštrukciou sa prítomnosťou masy vody (vodná hladina pokrývajúca do výšky 30 cm prízemie synagógy) redefinoval. Získal novú dimenziu a to rovnako fascinujúcim sa otvorením smerom do hĺbky, ako aj fingovaním vodnej hladiny v úlohe zmnožujúceho zrkadla, mnohonásobne vracajúceho obraz detailov architektúry. Táto výmena interiéru a exteriéru (posilnená mystickou prítomnosťou vodných pár a umelého svetla) sa zopakovala aj v akustickej rovine. Hudobná koláž Iris Szeghy, v ktorej použila dve svoje skladby pre hlas a pás (jedna z nich, Story, dala meno celému projektu), priniesla plynulý prechod reálne nasnímaných zvukov (kvapkajúca voda, hlas vtákov) do hudobnej kompozície.

Materiál - v projekte dominoval materiál, ktorý je schopný viesť asociácie súčasne dvoma veľmi rozdielnymi smermi. Na jednej strane je to tiahnutie k minulosti (odvolanie sa na prírodný charakter oboch použitých prvkov – voda a síra), ktoré bolo umocnené ich prezentáciou v čistej, výtvarne minimálne manipulovanej podobe (v prípade použitej vody sa dá hovoriť o prezentácii v surovom stave, síra si aj po transformácii do objektu zachovala prírodný kryštalický charakter a typickú farebnosť). Na druhej strane ide o materiál natoľko významovo mnohovrstevný (voda ako predpoklad života, ako prírodný živel, ako jeden z primárnych symbolov mnohých náboženstiev, postavenie síry v stredovekej alchýmii, jej jedinečná farebná kvalita – sírnatá žltá, nezanedbateľné čuchové kvality, ale i biblický symbol skazy), že sa dá hovoriť o jeho symbolickej prehustenosti.

Umelecká stratégia – projekt Story bol vybudovaný na prepojení dvoch základných existenciálnych princípov. Vedomie identity s celkom (princíp totožnosti) sa prejavil v rešpektovaní historických daností miesta, predovšetkým formou jemných odkazov na pôvodnú funkciu objektu (zachovanie delenia synagógy na časť mužskú – inštalácia B. Kubinského v prízemí baziliky, a časť ženskú – poschodie, vyhradenú prácam M. Kubinskej, náznak motívu Dávidovej hviezdy v tvare vodnej nádrže, ktorý motív kruhového synagógy, hologramy kultových predmetov zo zbierok židovského múzea na stenách synagógy, diaprojekcia názvov piatich kníh Mojžišových na strope synagógy). Opačný princíp (vedomie vlastnej svojbytnosti, diferenciácie v rámci daného celku) dokumentovala stratégia privlastnenia si existujúcej architektúry. Hmotné telo storočnej stavby sa síce stalo neoddeliteľnou súčasťou inštalácie, ale prítomnosť nového (radikálne iného) materiálu umožnila voľné narábanie s hmotnosťou stavby a dokonca i posun v pociťovaní jej priestorového riešenia (výmena interiéru a exteriéru).

Intermediálnym projektom Story nadviazali Monika a Bohuš Kubinskí na svoje predchádzajúce skúsenosti s inštaláciami robenými „in situ“ pre veľmi špecifické, historicky exponované a emocionálne príťažlivé prostredia. Skorší projekt Znenie ticha bol koncipovaný pre gotickú Kaplnku sv. Jána pri františkánskom kostole v Bratislave (1994) a bol s úspechom reinštalovaný na medzinárodnom sympóziu HERMIT v cisterciánskom kláštore v Plasoch v Českej republike (1994).
 

STORY, video, 12:16 min.:
 

Na prehrávanie videoukážok si nainštalujte Flash prehrávač. Stiahnuť.


FacebookInstagram

Mediálni partneri:

MTTMY trnavské novinytrnava-live.skTrnavské rádioRTVS

Partneri:

cnsTrnavská univerzita - Pedagogická fakulta
Správca obsahu © Galéria Jána Koniarka v Trnave
Tvorba a dizajn webstránky © E-GO s.r.o. | Redakčný systém © IRISOFT s.r.o.
Mapa stránky | Prehlásenie o prístupnosti | O stránke | Právne informácie
Prehlásenie o ochrane osobných údajov
Zriaďovateľom Galérie Jána Koniarka v Trnave je Trnavský samosprávny kraj