Prejsť na menu | Prejsť na obsah



JÁN KONIAREK Pro Patria

Titul výstavy: JÁN KONIAREK Pro Patria
Miesto konania: Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
Kurátor: Mgr. Miroslav Zajac
Vernisáž: 25. jún 2010 o 17:00 hod., GMAB, Palackého 27, Trenčín
Trvanie výstavy: 25. jún 2010 – 5. september 2010

jan_koniarek

Výrazným počinom spolupráce GJK v Trnave a GMAB v Trenčíne je dočasná výmena expozícií, čo prináša možnosť prezentácie ucelených zbierok diel dvoch významných slovenských umelcov Jána Koniarka v Trenčíne a Miloša Alexandra Bazovského v Trnave.
Umelecký odkaz Jána Koniarka (1878 Voderady - 1952 Trnava) sa stal základom moderného sloven-ského sochárstva a jeho posolstvo prichádza k nám, klenúc jeden z oblúkov našej výtvarnej kultúry.
Ťažisko stálej expozície pozostáva z diel, ktoré sú majetkom GJK. Stálu expozíciu otvára najstaršia datovaná busta Podobizeň umelcovho otca (1905), nasledovaná Hlavou Jána Krstiteľa (1906-12), v ktorej nájdeme citeľný vplyv jeho profesorov a odkaz post-rodenovskej modelácie (Lavína, 1930; Pijúci muž, 1925-30; Satyr, 1925-30). Značnú časť Koniarkovej tvorby predstavujú pomníky rôznych tém – vojnové (Návrh na pomník padlým pre Bučany 1920-30, Modliaci sa vojaci 1915-25), súkromné objednávky (Návrh pomník rodiny Vaculíkovej v Trnave 1940-45, Návrh na pomník rodiny Vančovej 1920-30), pamätníky významných osobností (Portrét Dr. Ľudovíta Holubyho, 1921, Návrh na pomník J. Hollého). Zastúpené sú tiež súťažné návrhy na výzdobu reprezentačných budov a alegorických tém ( Štúdie alegorických postáv pre výzdobu železničnej stanice v Bratislave, 1939-41), nevynímajúc ko-mornú tvorbu (Oráč, 1936, Justícia, 1920-25, Dievčatko, 1940-45, Portrét pani Sesslerovej, 1924-25). Až po posledné datované dielo plastika Sediaceho L.N. Tolstoja, 1949.

img_7550

Jeho rozsiahle predprevratové dielo sa zničilo, alebo rozptýlené v cudzine, zostalo vo vlasti neznáme. Koniarek, mimoriadne disponovaný pre oblasťmonumentálnej sochárskej tvorby, si uvedomoval väzby monumentálnej pamätníkovej tvorby a jej ideologické pôsobenie. Ako bytostný monumentalista považoval za prirodzené sústrediť sa na stvárnenie veľkých historicko-národných tém. Ako typ umelca - idealistu stupňoval v sebe tvorivé vypätie v prospech stvárnenia veľkých tém, nedbajúc na reálne životné okolnosti. V sochárovej pozostalosti zostala približne desiatka nerealizovaných pomníkových návrhov v rozličných štádiách rozpracovanosti a dokumentácie. Námetovo tvorili tieto diela dva okru-hy: pomníky národným dejateľom (vrátane výtvarného riešenia veľkorysých náhrobkov) a pomníky padlým v I. svetovej vojne.

img_7547

Umelecký vrchol pomníkov s vojnovou tematikou predstavuje Pomník padlým pre Trnavu, odhalený v roku 1929. Z množstva pomníkov národných dejateľov uspel najväčšmi s prácami pre Trnavu (M. R. Štefánik 1925 - 26; A. Bernolák 1936 - 37), Borský Mikuláš (J. Hollý, 1929) a Skalicu (P. Blaho, 1936 - 37). V oboch kolách bratislavskej súťaže na pomník P. O. Hviezdoslava (1927 a 1932) a modranskej súťaže na monument Ľ. Štúra (1936) jeho návrhy neboli akceptované. Je pozoruhodné, že starnúci umelec, sťahujúci sa do svojho súkromia rezignujúc na vonkajšie podnety, vytvoril tesne pred rokom 1945 dve diela, ktoré nástojčivo a s koncentrovanou výrazovou silou vyjadrili drámu doby (reliéf Hlas vojny a skulptúru Hlas povstania). Nimi akoby symbolicky uzavrel oblúk tvorby v časovom úseku oboch svetových vojen, rámcujúcich prvú polovicu 20. storočia. Ján Koniarek žil v Trnave čoraz utiahnutejšie a pre roztrpčenie takmer vôbec nevystavoval svoje práce. Odkaz komornej tvorby mal prevažne podobu sošiek z vysušenej modelovacej hliny. Po Koniarkovej smrti rozhodujúci impulz na ich záchranu vyšiel z iniciatívy jeho krajana a prvého monografistu, umeleckého historika Karola Va-culíka, ktorý organizoval ich postupné odlievanie do bronzu. Koniarek zomrel v Trnave 4. mája 1952. V roku 1953 sa uskutočnila Koniarkova prvá retrospektívna výstava v SNG v Bratislave.

Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch v rodine učiteľa Františka Koniarka a Márie (rodenej Csasznej); 1894-97 štúdium na Umelecko-priemyselnej škole v Budapešti; 1897-1906 štúdiá na Akadémiách výtvarných umení v Prahe, v Budapešti (prof. Alojz Štróbl) a v Mníchove (prof.W. von Rühmann); 1906-1914 presídlenie do Srbska (Belehradu), pedagóg a účastník na umeleckom dianí; 1912-1918 dobrovoľník v Balkánskej vojne, voják v 1. sv. vojne; 1918 návrat do Voderád (k sestre); 1924 presídlenie do Trnavy, prvý ateliér v areáli Sesslerovej továrne, neskôr dom s ateliérom na Šaštinkovej (dnes Trstínskej) ulici; 1937 publikuje text Sochár a národ v Slovenských pohľadoch, 1939-43 docent pre modelovanie na výtvarnom oddelení Sloven-skej vysokej školy technickej v Bratislave; 1944 prvá monografia od Karola Vaculíka: Koniarek; 4. mája 1952 zomiera v Trnave, pochovaný na Novom cintoríne; 1978 Okresná galéria v Trnave pri príležitosti 100. výročia narodenia autora je premenovaná na Galériu Jána Koniarka v Trnave; 2002 otvorená Stála expozícia sochár-skych diel Jána Koniarka v novej prístavbe Kopplovej vily Galérie Jána Koniarka v Trnave; 2007 vychádza monografia Sochár Ján Koniarek a otvára sa nová stála expozícia Ján Koniarek – zakladateľ moderného sloven-ského sochárstva v novom pavilóne Kopplovej vily GJK v Trnave.



FacebookRSS

Mediálni partneri:

MTTMY trnavské novinyTrnavskoTrnavský hlastrnava-live.sk

Partneri:

TatrachemacnsSWANTrnavská univerzita - Pedagogická fakulta
Správca obsahu © Galéria Jána Koniarka v Trnave
Tvorba a dizajn webstránky © E-GO s.r.o. | Redakčný systém © IRISOFT s.r.o.
Mapa stránky | Prehlásenie o prístupnosti | O stránke | Právne informácie
Zriaďovateľom Galérie Jána Koniarka v Trnave je Trnavský samosprávny kraj