Udalosti

Complicity in the Making

11.11.2021 18:00 – 30.01.2022 23:59
Synagóga - Centrum súčasného umenia –>

Výstava Complicity in the Making ukazuje dialóg slovenskej autorky Petry Feriancovej a chorvátskeho umelca Marka Tadića.
Pod rukami kurátorky Branky Benčić vznikla expozícia ukazujúca silu priestoru, ktorý spája konšteláciu formálnych prvkov priestorovej konštrukcie, nájdené objekty, obrázky a filmy.
Výstava je konštrukciou, ktorá sa neustále rozvíja, rovnako ako séria zážitkov oscilujúcich medzi rôznymi podmienkami.



Výstava Complicity in the Making (Spolupráca na tvorbe) je vnímaná ako gesto pohostinnosti. Nenavrhuje len výstavný dialóg medzi dielami dvoch umelcov – Petry Feriancovej a Marka Tadića, ale je predstavená ako možná spolupráca navrhnutá s cieľom rozšíriť myšlienky, metodológiu, atmosféru a spoločné záujmy v rámci procesov a štruktúr, ktoré ich tvoria. „Divák je pred vystavovaním držaný v stave nevedomosti o procese výroby jeho vzhľadu a o skutočnosti, ktorú skrýva,“ tvrdí Jacques Ranciere v knihe Emancipovaný divák[1]. Zatiaľ čo sa umelecké gestá zameriavajú na skúmanie priestorových vzťahov a interakcií medzi objektmi a subjektmi, podľa Celine Condorelli „štruktúry nie sú tvarom vecí, ale sú základnými princípmi toho, ako sa veci javia.“

Výstava je vnímaná skôr ako situácia, ktorá obýva priestor, a ktorá zároveň spája konšteláciu formálnych prvkov priestorovej konštrukcie, nájdených predmetov, obrazov a filmu, pozývajúc pozorovateľa k spájaniu rôznych naratívov fragmentového celku. Výstava je konštrukcia, ktorá sa neustále rozvíja – ako séria zážitkov oscilujúcich medzi rôznymi podmienkami. V tomto zmysle sú vystavené diela vnímané ako séria vzájomných vzťahov a trhlín prepletených v ich dočasnom prostredí. Podčiarkujúc viditeľnosť architektonických prvkov, modulov, súborov konštrukcií a rekvizít ako nosičov a podporných štruktúr, artikuluje Marko Tadić spolu s Petrou Feriancovou výstavný priestor, jeho dočasnosť, efemérnosť a jeho plynulý, takmer performatívny charakter pohybu priestorom.

 

Výstava je vytváraná ako fragmentárna štruktúra; konštelácia, ktorá sa rozvíja okolo Udalostí, ktoré majú byť zabudnuté – teda experimentálneho animovaného filmu Marka Tadića vytvoreného z archívu nájdených obrázkov a sérií usporiadaných objektov Manuálov vytvárania zmyslov.

Marko Tadić ďalej skúma svoj dlhodobý záujem o odkaz modernizmu a aktualizáciu jeho utopického potenciálu. Jeho diela predstavujú pohľad do nedávnej histórie prostredníctvom vizuálneho rozprávania o zastaraných pozostatkoch a prvkoch vizuálneho umenia, architektúry či každodennej obrazotvornosti. Vytvárajú tiež nevšednú atmosféru zabudnutia a zvýrazňujú možnosti opätovného čítania vzťahu s minulosťou. Dekonštruuje a rekonštruuje modernistický slovník tým, že ho využíva ako výskumný mnohouholník. Popritom sa zaoberá minulosťou, kedy rôzne formy archívov využíva ako nástroje na pretvorenie histórie, ale zároveň vidí nové potenciálne konštrukcie. Pomocou nájdených obrazov a animačných techník na uvedenie rozprávania, ktoré osciluje medzi dokumentom a fikciou, rozvíja Tadić sériu strašidelných vizuálnych sekvencií. Bez ohľadu na médium možno jeho diela vnímať ako nepretržitú snahu iniciovať potenciálne nové začiatky, často stavajúce na ruinách minulých období. Preto Udalosti, ktoré majú byť zabudnuté pôsobia ako panoráma achronologického času pozastavená medzi históriou, spomienkou a budúcimi projekciami.

 

Na druhej strane jemné intervencie Petry Feriancovej majú za cieľ pretvárať vzťahy medzi umeleckými dielami, architektúrou a výstavným priestorom, pričom tieto sa formujú prostredníctvom nestabilných a dočasných stratégií improvizácie alebo rekonfigurácie. Takéto vzťahy pozostávajú z fragmentov existujúcich Petriných diel a častí scénografie jej výstavných inštálácií ako sú závesy, stoly, podstavce, jej uvažovanie o veľkosti a mierke, v kombinácii s rekvizitami z priestorov Synagógy – Centra súčasného umenia, v ktorom sa výstava nachádza. Ukazuje ich ako súbor provizórnych dialógov odzrkadľujúcich pozastavený význam.

Týmto spôsobom, vďaka rôznym médiám a materiálom (od fotografií/nájdených obrázkov, videa, inštalácii, až po objekty, nábytok, stavebný/konštrukčný materiál), rozvíja dialóg dve umelecké pozície, ktoré sa zaoberajú otázkami akumulácie, zbierania a vystavovania, štruktúrami, inštitúciami a kontextom, ktorý ich rámcuje. Zahrnutím stratégií spolupráce, spoluautorstva, privlastnením a pretváraním produkujú umelci nové situácie, kompozície a dialógy. Metodológia a vizuálny jazyk výstavy siahajúci od vizuálnych poznámok až po dokumentáciu, materialitu a náhodné zhromažďovanie subjektívnej interpretácie skúma a prekladá možnosti vizuálnej reprezentácie, ktorá reflektuje roztrieštenú štruktúru histórie, archívu, viditeľné a neviditeľné, priestorové a dočasné diskontinuity. Odvíjajúc prezentáciu od obrazov k objektom, inštalácia formuje atmosféru, ktorá odráža myšlienku neúplného a nedokončeného, pričom slúži ako zariadenie na vytvorenie nesúvislých vzťahov očakávania, gest a vyjednávania.

ENGLISH VERSION

Complicity in the making is seen as a gesture of hospitality. It does not propose just an exhibition dialogue between the works by two artists, Petra Feriancova and Marko Tadić, but is imagined as possible complicity devised to unfold ideas, methodologies, atmospheres, and shared interests behind the processes and structures that frame them. „The spectator is held before an appearance in a state of ignorance about the process of production of this appearance and about the reality it conceals,“ claims Jacques Ranciere in The Emancipated Spectator[i], while artistic gestures here focus on examining spatial relations and interactions between the objects and the subjects, following the thoughts shaped by Celine Condorelli – Structures are not the shape of things, but the underlying principles behind how things appear.[ii]

The exhibition is seen more as a situation that inhabits the space bringing together a constellation of formal elements of spatial construction found objects, images, and film, inviting the observer to connect different narratives of the possible fragmented whole. An exhibition is a construction that continuously unfolds – as a series of experiences oscillating between different conditions. In that sense, the displayed works are seen as a series of interrelations and cracks intertwined in their temporary environment. Underscoring the visibility of architectural elements, modules, set of constructions and props, as carriers, and support structures, Marko Tadić, with the support of Petra Feriancova, is articulating a display space its temporariness, ephemerality, its fluid, the almost performative character of moving through space.

The exhibition is shaped as a fragmentary structure, a constellation that unfolds around Events meant to be forgotten, an experimental animated film by Marko Tadić built up from an archive of found images and a series of arranged objects Manuals of sensemaking.

Marko Tadić continues to explore his long-term interest in the legacy of modernism and the actualization of its utopian potential. His works represent a look back at the recent history as a visual narrative of obsolete remains and elements of visual arts, architecture, or everyday imagery, building up an unusual atmosphere of oblivion, highlighting the possibilities of re-reading the relationship with the past. He de- and re- constructs a modernist vocabulary using it as the research polygon, dealing with the past through different forms of archives as tools to reimagine history, seeing new potential constructions. Using found images and animation techniques to stage a narrative oscillating between document and fiction, Tadić unfolds a series of haunting visual sequences. Regardless of the medium, his works can be seen as a continuous effort to initiate a potential new beginning, often building on the ruins of times past. Therefore, Events Meant to be Forgotten act as a panorama of achronological time, suspended between history, memory, and future projections.

On the other hand, Petra Feriancova’s subtle interventions are meant to orient and reimagine relations between works of art, architecture, and exhibition space, taking shape through unstable and temporary strategies of improvisation or reconfiguration.

Consisting of fragments of Petra‘ existing works, parts of the scenography of her exhibition displays or installations, such as curtains, tables, pedestals, her thinking about the size and scale, combined with pedestals and props from Synagoga – Centre of Contemporary art exhibition leftovers in storage, as a set of provisional dialogues, echoing a suspended meaning.

In this way, including different media and materiality, ranging from photographs/found images, video, installation, to objects, furniture, building/construction material, this dialogue will unfold two artistic positions that deal with issues of accumulation, collecting and exhibiting, and structures, institutions, and contexts that frame them. Employing collaboration strategies, co-authorship, appropriation, and re-arrangement, the artists are creating new situations, compositions, and dialogues. The methodology and visual language, ranging from visual notes to documentation, materiality, random gathering to subjective interpretation, explores and translates possibilities of visual representation reflecting the fragmented structure of history, archive, visible and the invisible, spatial and temporal discontinuities. Unfolding the representation from images to objects, installations shape atmospheres that reflect an idea of the incomplete and unfinished and serve as possible devices to establish the disconnected relations of expectations, gestures, and negotiations.

[i] Jacques Ranciere, The Emancipated Spectator, Verso, 2011

[ii] Celine Condorelli, Support Structures, Sternberg Press, 2009


OZNAM

Z dôvodu nariadení vlády SR sú momentálne priestory galérie aj synagógy zatvorené. Tešíme sa na Vašu návštevu hneď, ako to situácia dovolí.
OZNAM: Z dôvodu reinštalácie výstav budú priestory Koppelovej vily zatvorené do 2.12. 2021, kedy sa o 18:00 otvoria výstavy Hybrid-In a Beyond Lost Horizons. Zároveň z dôvodu rekonštrukcie autobusovej stanice na Zelenom kríčku prosíme návštevníkov, aby používali vchod od Františkánskej ulice.