Ka – Tekla (vlastným menom Katarína Blažová-Tekeľová, 1945, Prešov) študovala v Ateliéri monumentálnej maľby a tapisérie profesora Petra Matejku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je maliarkou, autorkou tapisérií, art-protisov, realizácií v architektúre.
Na aktuálnej výstave predstavuje najnovšie práce, ako aj niekoľko výrazných starších diel vo výberovej retrospektíve.

Autorkinou najväčšou témou naprieč desaťročiami je žena. Prostredníctvom osobnej skúsenosti rozpráva o nadčasových archetypoch, ale aj aktuálnom spoločenskom postavení žien. V jej poňatí je žena nositeľkou života, napojenou na Veľkú Matku (Zem); Moirou, ktorá pradie niť osudu; jej lono je bránou k životu aj smrti. Zároveň, na opačnom póle, sa často ocitá lapená v pavučine patriarchátom vytvorených konvencií.

Najstaršou vystavenou prácou je séria olejových malieb na papieri, ktoré boli inšpirované Lautréamontovým literárnym dielom Spevy Maldororove. Vzťah k iným umeleckým druhom, najmä literatúre a hudbe, je pre Teklu typický. Obrazy však nie sú prepisom, ani ilustráciou literárneho diela. Skôr sú vizuálnym vyjadrením emócií a mentálnych procesov, kde poézia má úlohu spúšťača.
Ďalším poznávacím znamením autorky je osobité experimentovanie s formou. Mnohé veľkoformátové diela sú výsledkom (vyzdvihnutím) náhody, či dokonca chyby. Diptych Život je príležitosť na zmenu (2017) je maliarskym prepisom rozostrených xeroxov pôvodne drobných kresieb, ktoré Tekla dôsledne a v časovo náročnom procese zväčšila a preniesla na plátno.

Obdobným spôsobom vznikali aj najnovšie nefiguratívne plátna. Ich predlohy boli vytvorené v intenciách psychického automatizmu – autorka bez vedomej myšlienkovej kontroly, inšpirovaná hudbou a ponorená v prítomnosti, pretavuje do podoby kresieb zážitky zo svojho každodenného života. V tomto procese rezignuje na príbehy aj pamäť, podstatná je už len hĺbka emócií. Následné premaľovávanie týchto spontánnych záznamov je paradoxnou činnosťou, ktorá je prevrátením procesu naruby: kým pri kreslení je sústredená pozornosť do hĺbky vlastného vnútra, pri maľovaní sa obracia smerom von, k povrchu plátna; pôvodná nespútanosť kresby sa pretavuje do disciplinovanej práce so štetcom.

Vystavená tapiséria TAO/CESTA je tiež zhmotnením dualistického vnímania sveta, ktorý sa skladá z protikladov; kde mikrokozmos je obrazom makrokozmu a naopak. Abstraktná, ručne tkaná plocha šiestich štvorcových metrov je zväčšením výrezu zo staršej maľby na papieri o rozmere 2×3 cm. Pôvodne nepovšimnutý detail sa stáva monumentálnou vizuálnou metaforou života.

Názov výstavy Bez rúška odkazuje nielen na aktuálnu spoločenskú situáciu; v prvom rade je vyjadrením nechuti zakrývať pravdu o sebe; Ka – Tekla prijala rozhodnutie odhaliť svoju podstatu pred druhými, ale najmä sama pred sebou.