Pod strohým názvom výstavy „Totem“ nám Ján Triaška predostiera svoj umelecky formulovaný postoj ku konštrukcii pojmov národnej identity a kolektívnej pamäti. V rámci svojej tvorivej licencie vníma Kriváň freudovsky ako kmeňový totem, ktorý zohráva v slovenskej kultúre funkciu akéhosi rodového ochranného božstva a symbolu Slovákov spätých s určitým teritóriom.
Triaškovi práve umelecká interpretácia bazálnych symbolov „slovenskosti“ pomáha obnažovať ich nadužívanie v propagačných hrách politikov, ktoré sa pojmom „národný“ zaštiťujú a účelovo ho splošťujú. Podobne ako v iných výstavných projektoch zameraných na problémy a rozpory súčasnej spoločnosti aj tu autor využíva montáž a vzájomný prienik kontrastov histórie a súčasnosti, ako aj netradičné aranžmá obrazov v rámci priestorovej inštalácie.
Overuje tak aktuálnosť jazyka, ktorý pôvodne vystužený úprimnými myšlienkami konštituoval revolučné povedomie o zmysle prítomnosti i budúcnosti národa, ale v toku dejinných udalostí sa jeho symboly vyprázdňujú. V intenciách hravého ironického odstupu dekonštruuje symboly etnickej autentickosti vyrastajúce z nostalgicky dedených atribútov našich národných dejín.
Zo zmnoženého symbolu Kriváňa sa stáva popartovo pestré mediálne klišé, Benkove vznosné postavy Strážcov sa menia na vyhasnuté tiene medzi klasickými ruinami a brečtan, ktorý ich obopínal, uvädá a zosychá. Pod tlakom doby a konzumu vädnú aj pôvodné ideály všetkých revolučných vzopätí.
Triaškova umelecká imaginácia naznačuje, že ak ju budeme miešať s mytológiou a ak nedokážeme vzdorovať arzenálu vžitých obrazových floskúl a politického gýča, tak sa konštrukcia našej národnej pamäte nebude formovať ako dialóg medzi dynamicky sa meniacou prítomnosťou a hľadaním minulosti, ale zúži sa len na pasívny pohľad do priepasti.
