Trvalo udržateľná empatia (Sustainable Empathy)

Kurátorský projekt prepája umelecký program dvojice vizuálnych umelcov z Maďarska a Slovenska. V špecifickom priestore bývalej židovskej synagógy si kladie naliehavú otázku, či a nakoľko existuje udržateľnosť bez empatie. Prostredníctvom výstavnej situácie, v ktorej navzájom komunikujú a kooperujú dve výrazné umelecké pozície z odlišných krajín a kontextov, vyzýva k empatii ako podmienke akejkoľvek udržateľnosti, trvácnosti a rozvoja.

Výstava uvažuje skôr v univerzálnych či filozofických kategóriách a chce byť v tomto zmysle apolitickou. Akcentuje spoločné resp. príbuzné kvality jednotlivých vizuálnych programov, ako sú v tomto prípade najmä základ v interaktivite, hravý prístup a zároveň výrazný konceptuálny akcent. Príbuznosti vo výstavnom priestore komunikujú, odpovedajú si, vzájomne sa dopĺňajú a rozširujú. Tvoria situáciu spolupráce a empatie.

Dominantná interaktívna inštalácia Szilárda Csekeho je vizuálnou alúziou nepretržitého civilizačného toku, evolučnej „mašinérie“ života vrátane jeho hrdinov a trendsetterov, ale aj odpadlíkov. Dynamický a miestami až rachotivo industriálny pohyb ako metaforu existencie možno spomaliť a zjemniť zanechaním vlastného odkazu na jednej z pingpongových loptičiek. Univerzálna situácia sa tak stáva mimoriadne humánnou.

Podstata interaktívnej hry Stana Masára zasa spočíva v myšlienke individuálnej akcie a zodpovednosti. Každý úder do biliardových gúľ prináša jedinečnú sériu vzťahov, významov a konštelácií. Láska, čas, ilúzia aj realita hrajú spolu. Masárova hra však nemá víťaza ani koniec. Subjektívna situácia sa tak mení na univerzálnu až filozofickú. Oba umelecké prístupy spolu s ďalšími dielami vyzývajú k scitliveniu, empatii a reflexii hodnôt súčasnej existencie.   

Szilárd Cseke (*1967, Maďarsko) absolvoval Fakultu výtvarných umení Univerzity v Pécsi v roku 1991 a v roku 1995 absolvoval postgraduálne magisterské štúdium na Fakulte maľby. Jeho pedagógmi boli Ilona Keserü, István Bencsik a Gyula Konkoly. Csekeho najvýznamnejšie diela boli prezentované v žánroch maľby a interaktívnych inštalácií. Témou jeho maľby je prírodné prostredie a séria obrazov reflektujúcich spoločenské javy. Csekeho interaktívne inštalácie skúmajú témy identity alebo ekonomiky a spoločnosti.  Multimediálny projekt Sustainable Identities bol prezentovaný na 56. medzinárodnom bienále výtvarného umenia v Benátkach. Czeke je laureátom Munkácsyho ceny od roku 2014. Ako organizátor výtvarného umenia koncepualizoval a realizoval množstvo výstavných projektov v neziskových a komerčných galériách, na národných a medzinárodných veľtrhoch umenia. Bol spoluzakladateľom a odborným riaditeľom Galérie Ani Molnár a galérie Park v Budapešti. Jeho dielo je súčasťou niekoľkých veľkých súkromných a verejných zbierok: Museum Ludwig, Budapešť, Deutsche Telekom, Bonn, AXA Art Americas Corporation, New York, Museum Kiscell Budapešť, Zbierka súčasného umenia – Maďarská národná banka, Budapešť, Moholy- Univerzita umenia a dizajnu Nagy v Budapešti.

Stano Masár (*1971, Slovensko) študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, absolvoval doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave. Uskutočnil štipendijný pobyt na Thames Valley University v Londýne. Bol finalistom cien pre mladých umelcov (Essl Award, Cena Oskára Čepana). Tvorbu prezentuje na domácich a zahraničných výstavách (Bienále architektúry Benátky, Slovenská národná galéria, Kunsthalle Bratislava, Považská galéria umenia Žilina, Nitrianska galéria, Ludwig Museum Budatest, Mediations Biennale, Modem Debrecen, GASK Kutná Hora, GVU Zlín) a veľtrhoch súčasného umenia (Pulse New York, Miami, ViennaFair Viedeň). Jeho diela sú zastúpené v zbierkach na Slovensku: Slovenská národná galéria Bratislava, Považská galéria umenia Žilina, Galéria mesta Bratislavy, Nitrianska galéria, Galéria J. Koniarka v Trnave, Galéria E. Zmetáka v Nových Zámkoch, v zahraničí Zbierka ECB Frankfurt nad Mohanom, a v súkromných zbierkach (Lewben Art Foundation, Maris Vitols Collection a ďalšie). Pre portál artdispečing.sk progamovo riadi video-reportáže o dianí v slovenskom vizuálnom umení a dokumenty o staršej generácii výtvarníkov. Žije a pracuje v Bratislave.

Nina Vrbanová (*1986, Slovensko) je kurátorka a kritička súčasného výtvarného umenia. Študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (SK) a Karlovej univerzite v Prahe (CZ). V rokoch 2009 až 2013 pôsobila ako kurátorka a projektová manažérka v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore estetika absolvovala v rokoch 2010 – 2016. Od roku 2014 pôsobila v Kunsthalle Bratislava ako kurátorka, v rokoch 2017 – 2020 ako riaditeľka a hlavná kurátorka. Zohrala vedúcu úlohu v inštitúcii Kunsthalle Bratislava ako samostatnej verejnoprospešnej organizácii Ministerstva kultúry SR a bola autorkou zakladajúcej listiny organizácie. V roku 2018 z jej iniciatívy vznikla online databáza súčasného slovenského výtvarného umenia Artbase. Bola členkou Odbornej komisie na výber reprezentatívneho projektu pre Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 57. bienále v Benátkach. Ako kurátorka pripravila množstvo výstav na Slovensku i v zahraničí (výber: Otvorený depozitár – stála expozícia zbierky, 2011 / Stano Filko – Oklif Onats: Tranzscendenteaoq 5.D. (4.3.), 2012 – 2013 / Kontextové umenie. Umenie v kontexte umenia 1991 – 2011, 2013 / PARADOX 90. Kurátorské koncepty počas mečiarizmu (1993 – 1998), Out of Limits, 2014 / Pavla Sceranková: Kolízia galaxií, 2015 / Krištof Kintera, Prirodzená nervozita / Prirodzená nervozita 2016 Je späť? Slovenský štát v súčasnom umení, 2016 / Ilona Németh: Eastern Sugar, 2018 / Emília Rigová: Čohani z Koni Ajlend. After Bári Raklóri, 2020 / Szilárd Cseke, Stano Masár: Trvalo udržateľná empatia, 2022).

Výstavný projekt je venovaný obetiam ruskej vojnovej invázie na Ukrajine.